Hlavní stránka
Publicistika
comicsDB
Galerie
Auditorium

 Vplyv politiky na komiksy
PŘIHLÁŠENÝ: -----
Každú oblasť života spoločnosti ovplyvňuje politika a jej pôsobenie je aj na komiksoch. Obrázky patria medzi základné formy interakcie od počiatku žudstva. Príkladmi môže byť praveká mažba zubra v Altamire, na ktorom je zachytený pomalý pohyb a vyjadrujúci divokosť zvieraťa. Alebo 70 metrov dlhý pás žanovej látky z francúzskeho mesta Bayeux vyjadrujúce dobytie Anglicka Normanmi v roku 1066.1 Môžeme povedať, že zobrazujú vtedajšiu spoločnosť. Ale prejdime k politike. Tá najviac ovplyvnila komiksy v 20. storočí, v storočí ich prvého väčšieho rozšírenia.

Prvé vážne využitie komiksov sa odohralo počas druhej svetovej vojny. Americké komiksy sa využívali ako propaganda proti Hitlerovej ríši. Dokazuje to nespočetné množsvto komiksov plných superhrdinov, s nadprirodzenými schopnosťami a samozrejme morálnymi kvalitami, bojujúcich priamo s Adolfom Hitlerom (ako napríklad Kapitán Amerika, postava populárna aj dnes). Komiks účinkoval ako médium pozdvihnutia patriotizmu. (Napríklad americký letci mali na lietadlách nakresleného Kocúra Felixa s bombou, vytvoreného Patom Sullivanom roku 1924). Po skončení vojny význak komiksov upadal, ale neznamenal koniec zasahovania politiky do komiksov.

V 50-tych rokoch v USA, symbolizovaných "predmestiami, nákupnými centrami, televízie, McCarthyizmu"2 sa kriminalita mládeže pripisovala komiksom. Je zaujímavé ako sa pomerne krátko po vojne zaútočilo na médium tožko prospešné v jej trvaní. Z niekožko ústredných postáv bol najzretežnejší Joe McCarthy. Misia ktorú vyhlásil - vypudiť každého komunistu z vládnych agentúr - len potláčala práva zaručené v ústave.3 Kriminalita mládeže bola spájaná s komiksami najmä od apríla 1954, keď enátori ako Robert Hendrickson, Herbert Hanoch a Estes Kefauver predložili knihu Seduction of Innocent (Zvádzanie nevinných). Knihu napísal Frederic Wertham a poukazoval v nej napríklad na homosexualitu medzi Batmanom a Robinom - "Iba neznalec základov psychiatrie a psychopatológie sexu môže zlyhať pri neuvedomení si jemnej atmosféry homoerotizmu prestúpeného v príbehoch zrelého Batmana a jeho mladého priateža Robina.“ Alebo Wonder Woman - princezná amazoniek- "Homosexuálna konotácia príbehov typu Wonder Woman je psychologicky zrejmá...Pre chlapcov je Wonder Woman strašidelný zjav."4 Sila tejto kampane bola úžasná. Počas troch dňoch mnoho maloobchodov zrušilo objednávky. Napríklad vydavatežstvo Marvel, vtedy známe ako Atlas znížilo produkciu o dve tretiny. Zaviedla sa prísna cenzúra prikazujúca čo v komiksoch nemá byť alebo koho nemožno zosmiešňovať - tzv. Comics Code Authority, značka na obálkach komiksov používaná dodnes, ale právom stráca význam.

Môžeme povedať že aj komiksy mali určitý vplyv na vývoj mládeže, najmä na tú ktorá komiksy čítala, ale nebola by to úplná pravda. Mohli by sme dokonca tvrdiť, že v primárnej fáze socializácie (vrátane politickej) mohli deťom vštepovať základy hodnôt, ako dobro a zlo, slušnosť. V tejto dekáde vždy vyhrávali hrdinovia nad zloduchmi, slušne sa správali aj k tým najhorším z nich, neukazovali pred spoločnosťou svoje zásluhy, pretože chceli zostať v anonymite. Takisto poukazovali aj na povinnosť konať proti bezpráviu. Kritici sa len zamerali na hororové a kriminálne komiksy, kde sa objavovali vraždy a rôzny démoni. Patrilo aj k uznávanej literatúre, že v detektívke bola vražda a hororové knihy sa takisto predávali. Rôznych hrdinov si vymyslelo mnoho kultúr. źudia vždy potrebovali niekoho kto by na nich dával pozor, ponúknuť pocit istoty.

Sedemdesiate roky boli pre komiks významné najmä jedným, pôvodne publikovaným v časopise po častiach. Všeobecný význam získal udelením Pulitzerovej ceny. Ide o fenomenálne dielo Arta Spiegelmana MAUS. Komiks sa zakladá na skutočných a krutých udalostiach. Ůstrednou postavou je Vladek Spiegelman, Žid čo prežil koncentračný tábor, a jeho syn, tvorca komiksov (cartoonist), ktorý sa snaží dozvedieť sa viac o tejto dobe. Zaujímavá je aj forma, ktorú umelec použil. Nacisti sú zobrazený ako mačky, Židia ako myši. Toto dielo sa preložilo do mnohých jazykov a istú reakciu spôsobil v Požsku, kde sa príbeh odohráva. Poliaci tento komiks verejne pálili, pretože boli zobrazovaný ako prasiatka. Zaslúžený úspech a sila diela je citežná ešte aj dnes.

Samostatným prvkom boli a sú sci-fi komiksy, v ktorých sa používajú politické termíny. Bol by tu dlhý zoznam titulov preto spomeniem iba nárazovo jeden komiks, ktorý je prístupný aj slovenskému čitatežovi. V roku 1980 publikoval vo Francúzsku svoju grafickú novelu Enki Bilal, preložený aj do češtiny Jarmark nesmrtelných. Príbeh odohrávaj[ci sa v roku 2023 bol vzhžadom na rok svojho uvedenia ovplyvnený komunizmom vo východnej Európe. Pri obmyslení si fantastických prvkov sa politika v tomto diele ukazuje ako zápas medzi ideológiami pokatastrofického sveta (medzi fašizmom, komunizmom) a bojom hlavnej postavy za slobodnú, tolerantnú spoločnosť.

Začiatkom 90-tych rokov v tejto oblasti zaujala práca Joea Sacca. Sacco je považovaný za komiksového reportéra. Cestuje po svete a zo svojich reportáží robí komiksy (napr. Yahoo). Na konci roku 1991 a začiatkom roku 1992 Joe Sacco strávil dva mesiace s Palestínčanmi v okupovaných teritóriách cestovaním a robením poznámok. Po návrate do Spojených štátov v polovici 1992 začal písať a kresliť PALESTINE, ktorá kombinovala techniku reportáže očitého svedka s médiom komiksu. V roku 1996 bola tejto sérii udelená American Book Award. Sacco žil v Nemecku keď sa začal zaujímať o palestínsku otázku. „Vychádzal som z bodu Palestínčan rovná sa terorista. To sa vo mne vyfiltrovalo s pravidelného sledovania správ. Keď som sa prvýkrát začal zaujímať o palestínsku otázku, zdalo sa, že niečo je tu čudné.“ Uvedomil si, že takéto otázky vedú k subjektívnym názorom, ale rozhodol sa podať pravdu. Rozprával sa s väzňami, utečencami v táboroch, protestujúcimi, zranenými deťmi. „Myslím si, že umelci môžu mať politickú rolu a želal by som si aby viacerí kresliči komiksov tak robili, pretože je to efektívne médium pre pochopenie politického významu. Umenie to robí spôsobom, ktorý je príťažlivý.“

Jeho ďalší komiks/reportáž SAFE AREA GORAZDE:The War in Eastern Bosnia sa zakladá na štyroch cestách do Gorazdu na konci roku 1995 a začiatkom roku 1996. Gorazd, vytýčená oblasť OSN počas vojny v Bosne, ktorá sa potácala na pokraji vymazania tri a pol roka. Stále obkžúčený bosnianskými srbskými jednotkami, najmä moslimský žudia odolali ťažkým útokom, zatiaž čo zvyšok východnej Bosny bol brutálne čistený od nesrbského obyvatežstva. Napriek hrozným následkom poukazuje na žudí čo pomaly verili, že vojna sa končí a oni prežili. Podža New York Times knihy o Bosne len málokedy podali pravdu lepšie než Sacco. Konflikty Sacco doplnil aj krátkou poviedkou uverejnenou v komikse Zero Zero #15 Vianoce s Karadžičom.

S vojenskými konfliktmi úzko súvisí komiks publikovaný nie pre verejnosť, ale priamo na daný účel. Konkrétne komiksy so Supermanom vytvorené v spolupráci DC Comics (majitež práv), Americké ministerstvo obrany, UNICEF a Svetový potravinový program OSN.Po konfliktoch ostávalo mnoho mín nedetekovaných a vežká úmrtnosť detí, ktoré pri hraní náhodou našli mínu. Ciežom komiksu bolo slúžiť ako pomôcka vyškoleným učitežom pri výuke detí čo majú robiť ak nájdu nášlapnú mínu. Tieto komiksy sa distribuovali v roku 1996 v Bosne (spolu so Supermanom aj Wonder Woman), 1998 v strednej Amerike, august 1999 v Kosove, a v Mozambiku. Každý príbeh bol prispôsobený danému prostrediu. Kritici namietali, že namiesto superhrdinov, ktorých deti ani neponali sa majú použiť kultúrne a špirituálne postavy z daných krajín. Pred použitím v teréne predchádzal výskum. Pre Bosnu, Strednú Ameriku a Mozambik sa výskum uskutočnil pre špeciálne jednotky. Vojaci s kultúrnou adaptabilitou danej krajiny napríklad v Mozambiku na vzorke 10-20 detí sledovali či poznajú postavy a zisťovali koho v komunike rešpektujú. Zistilo sa, že vežmi dôležitú úlohu v ich živote zohrávajú staršie sestry. Niekedy častejšie ako rodičia, pretože sú im k dispozícii a starajú sa o nich. Podža tohto zistenia sa zariadili umelci v DC Comics.

V Kosove sa distribuovalo 500.000 kusov. Zošity obsahovali hry, nálepky s varovnými znakmi, kvíz a nabádali deti aby sa so svojími novými poznatkami podelili s rovestníkmi, rodičmi.

Komiksy ovplyvnili napriamo aj priamo teroristické útoky zo septembra 2001. Napríklad dokončenie dlho očakávaného komiksu Dark Knight Strikes Again muselo kvôli svojej téme počkať až 6 mesiacov. Priamo po útokoch vydali dve najväčšie vydavatežstvá komiksov v USA Marvel Comics a DC Comics grafické novely tématicky venované požiarnikom, policajtom a záchranarom v New Yorku. Rýchlo zareagoval Marvel vydaním 36 čísla série Amazing Spider-man, kde známa komiksová postava zachraňuje žudí uväznených v mrakodrapoch a pomáha tak záchranárom.

Existuje ešte mnoho komiksov, ako napríklad nedávno vydaný The birthday riots, ale nesmieme opomenúť, že komiksy reagovali na politiku aj v 18. storočí vo forme satirických karikatúr. Používajú sa dodnes v rôznych formách. V Českej republike je to Zelený Raul, u nás občasné krátke komiksy od Danglára.

Opačné garde – Môžu komiksy ovplyvňovať politiku?

Autor nevie o nijakom výskume zaoberajúcim sa touto témou, preto len podá svoj osobný názor. Na to aby politiku ovplyvňovali komiksy je potrebná ich masová komerčnosť, ako napríklad kníh či televízie, alebo aby ich čítali žudia rozhodujúci v politike, alebo oboje dokopy. V tejto práci pri objasnení 50-tych rokov v USA sa spomínal názor, že komiksy mohli v primárnej fáze socializácie mať vplyv na formovanie jedinca, jeho názorov. Teda je možné, že vplyv, ak nie priamy tak aspoň nepriamy. Rozhodnutie jedinca vo vožbách na základe názorov (získaných pri čítaní komiksov) mať môžu.
m h (30.05.2003)
MilanH [19:43:23 07.06.2003]
Ano, na literaturu som zabudol. Ku knižke Seduction of Innocent som sa nedostal tak som citoval z jedneho forewordu. Postoj tejto k tejto knihe sa da pozorovat aj v komikse Temný Ritíř Temné město - všimnite si ju pod hohami obesenca. Ale použil som od René Claira knihu Comics, 1967 Praha + članky na internete. Musim sa priznat, ze toto bola moja seminárna práca, ale napisal som ju len za 1 deň, pretože som sa neskoro dozvedel o termíne. Ale neviem prečo na niektorých miestach je namiesto ľ písmeno ž

ZSS [14:10:14 05.06.2003]
No to je ale vypečený článek. Škoda, že tu chybí bibliografie, na kterou se v textu třikrát odkazuje. "Seduction of Innocent" musí být super kniha, to by mě zajímalo, jak asi prokazuje spojitost mezi homoerotickými vztahy v komiksech a kriminalitou mládeže ^_^ To by v Japonsku nebylo v basách k hnutí ^_^ K politice myslím mají často nejblíž denní stripy. I sám velký Watterson (Calvin a Hobbes) připouští politickou interpretaci tak šílených stripů jako byly Krazy Kat nebo Pogo. Proto možná v "osvícených" 50. letech musela být drtivá většina stripů politicky korektní, jinak skončily. To je částečná odpověď na otázku, jetli můžou komiksy ovlivňovat politiku - kdyby nemohly, nezáleželo by asi na tom, co a jak se v nich objeví.

1997 - 2005 © comX.cz